Ako zabudnuté noty,
ako písmená
rozsypané v prachu
si mi vzdialená,
keď slová dravé ako rieka
zraňujú a pália na perách...
Kto z nás ublížil viac?
Koľko treba tmy, aby v nás svitať začalo?
Kto zráta koľko dní nám zostalo?
S ránom príde svetlo, noc sa prezlečie za deň...
Vzdám sa ťa raz navždy, ďalej ísť nevládzem,
V pohári Portského tajne utopím náš tieň...
Vzdám sa Ťa raz navždy, s Tebou byť nemôžem,
Dobiť svet sme spolu chceli,
mať ho pri nohách.
Zabudli sa ľúbiť...
Láska v okovách
hľadá cestu von cez slzy,
zraňuje a páli na viečkach.
Kto z nás ublížil viac?
Koľko treba tmy, aby v nás svitať začalo?
Kto zráta koľko dní nám zostalo?
S ránom príde svetlo, noc sa prezlečie za deň...
Vzdám sa ťa raz navždy, ďalej ísť nevládzem.
V pohári Portského tajne utopím náš tieň...
Vzdám sa Ťa raz navždy, s Tebou byť nemôžem.
